Dítě se sportovní výchovou s předpokladem kariéry profesionálního fotbalisty. Po nečekaném zranění si stanovil cíl vystudovat psychologii a věnovat se práci s lidmi. Tvrdě získával vědomosti, které mu unikly, protože existenci střední školy, kvůli fotbalu, prakticky ignoroval. Přineslo to však své ovoce. Z více než tisíce uchazečů, se dostal mezi pár vyvolených studentů psychologie a to ne jen tak někde, ale přímo na Univerzitě Karlově v Praze. Už jako čerstvý absolvent v roli headhuntera, obsazoval top manažerské pozice. Jeho záběr na trhu práce je mimořádně široký od start-upů po gigantické firmy s dlouholetou tradicí na slovenském ičeském trhu, a to napříč všemi odděleními. Při své práci s vrcholnými manažery denně dokazuje, že mládí nemusí vždy znamenat nezkušenost.
Věděl jste jako student psychologie, že Vaše kroky budou směřovat právě do světa personalistiky?
Môžem s istotou potvrdiť, že som to vedel. Personalistika bola jednou z dvoch možných ciest, ktorými som sa chcel vydať. Vzhľadom na moju futbalovú minulosť som na Univerzitu Karlovu prichádzal so zámerom venovať sa buď pracovnej, alebo športovej psychológii, avšak tá je v našich podmienkach len veľmi ťažko uplatniteľná. Preto som sa začal viac orientovať na business psychológiu, konkrétne na výber lídrov a obsadzovanie vysokých manažérskych pozícii.
Trošku se vrátíme ke sportovní psychologii, která byla vaší původní volbou. Jaká jsou její zákoutí?
Koncept športovej psychológie je trendom skôr v zahraničí. V našich podmienkach sa s ním pracuje len zriedka. Dobre sa ilustruje na osobnostiach tenistov – ide o jedného človeka, jeho hlavu, telo a to, ako s nimi dokáže pracovať. Je to výkon jedinca, za ktorého zápas neodohrá zvyšok tímu. Ide o kombináciu motivácie, schopnosť koncentrácie, dôveru v seba samého a iných osobnostných čŕt. Ak by sme mali ísť hlbšie, športová a pracovná psychológia majú veľa spoločných prienikov, práve preto som pri mojom finálnom rozhodnutí dlho neváhal.
Headhunter psycholog, je mimořádně nebezpečná, až smrtící kombinace. Pomáhá Vám to při lovení hlav?
Psychológia, ako veda je vo všeobecnosti zásadná v mnohých oblastiach života, prirodzene aj v tej pracovnej. Keď prácu stratíte, hľadáte alebo naopak ju niekomu ponúkate.
Prozrazujete svým byznys partnerům, že jste vystudovaný psycholog nebo to spíše tajíte?
Nezvyknem sa tým chváliť, na druhej strane je relatívne jednoduché si to o mne zistiť. Keď však nad tým premýšľam, treba zvážiť do akej miery to človeka uvoľní a do akej naopak skľúči. Klienti, pre ktorých zamestnancov vyberám to o mne vedia vždy. V tomto smere je to jasný benefit.
Projevuje se u vás profesionální deformace?
Je určite zábavné niekedy sledovať moje mimopracovné rozhovory. Začnú samozrejme neformálne, zľahka a po relatívne krátkom čase aj tak skončím s druhou stranou pri tom, kde pracuje, či je ten človek spokojný, či hľadá nové výzvy a podobne. Zvláštne…
Môj prvý pohovor som mal s človekom, ktorý ich mal za sebou asi 2000.
Ale podarilo sa.
Vzpomínáte si ještě na Váš „první úlovek“?
Áno a paradoxne to bola pozícia personálneho riaditeľa. Bola to veľká výzva. Môj prvý pohovor bol teda s človekom, ktorý ich mal za sebou asi 2000. Ale podarilo sa.
Společnost PERSONALITY si Vás vybrala jako reprezentanta svých řad pro český pracovní trh. Jak se daří lovit hlavy Slovákovi v Čechách?
Spoločnosť PERSONALITY má na Slovensku 12 ročnú tradíciu. Na českom trhu iba začíname, ale vyhliadky a aj doterajšie skúsenosti sú optimistické. Stále sme si ako národy veľmi blízki. Jazyková bariéra prakticky neexistuje. V Čechách som už obsadzoval vysoké top manažérske pozície a komunikácia je veľmi príjemná. Je to podmienené aj tým, že ma ako osobu ľudia potrebujú. Keď si to rozmeníme na drobné, headhunterov firmy oslovujú iba vtedy, keď niekoho hľadajú, alebo ľudí opačne headhunteri oslovia, keď im chcú niečo zaujímavé ponúknuť. A obe situácie sú pozitívne. Ľudia sú k nám priateľskí a radi si s nami udržiavajú dlhodobé dobré vzťahy s potenciálom perspektívnej budúcnosti.
Myslíte, že headhunting je na našem pracovním trhu udomácněný nebo se naopak máme ještě co přiučit v zahraničí? Věří uchazeči a firmy na Slovensku a v Čechách lovcům hlav?
Bežne ľudia nevedia, kto je headhunter – teda lovec hláv, ale v oblasti personalistiky a HR, kde sú ľudia zodpovední za výber top manažmentu, veľmi dobre poznajú význam tohto slova. Čo je veľmi dôležité, poznajú ho aj ako proces. Ide častokrát o oslovovanie ľudí z priamej konkurencie. Využívajú na to práve preto nás, aby si vzájomne nezničili vzťahy a nerušili väzby, aj napriek tomu, že sú konkurencia. Personalisti a ľudia z interného HR sa medzi sebou poznajú, majú veľmi úzke prepojenia. My headhunteri sa preto pre nich stávame akýsi diablovi advokáti, predstavujeme pre nich odbočku, aby do radov konkurencie nemuseli siahať sami. Naše služby zvyknú klienti využívať aj vtedy, keď sa spoločnosť rozhodne vymeniť niekoho zo svojich interných zamestnancov a on o tom ani len netuší. Vtedy kandidátov oslovujeme my a nie interný personalista spoločnosti, aby sa predišlo nepríjemným situáciám.
Personálních agentur je mraky. Jaký je Váš prvek odlišnosti?
Naša spoločnosť na českom trhu rozbieha iba oblasť headhuntingu. V porovnaní s recruitmentom je tam veľa zásadných rozdielov. Často ich klientom zdôrazňujem a vysvetľujem. Čo sa týka základných predností headhuntingu, ako ho robíme my v PERSONALITY, tajomstvo spočíva v kľúčovom slove – osobnosť. Hľadáme silné osobnosti, ktoré prinášajú na pracovný trh nielen profesionálnu zdatnosť, ale najmä charakter a správne hodnoty. Hľadáme lídrov so silnými soft skills, ktorí stále zostávajú ľuďmi, v tom pravom slova zmysle. Preto názov PERSONALITY. O osobnosti sa staráme, tvoríme s nimi komplexné vzťahy a pevné väzby. Jednou z nich je napríklad aj Oliver Jakubík, ktorého vo svete personalistiky netreba predstavovať. Spoločne pripravujeme už koncom mesiaca v Prahe sériu prednášok zameranú na networking a vzdelávanie.
Nehľadám chladne ľudí iba cez internet a sociálne siete. Naopak neustále komunikujem s ľuďmi a systematicky vytváram osobný network.
Je známo, že obsazujete přísně tajné a těžko obsaditelné místa. Co stojí za Vašim úspěchem?
Mám rád tieto pozície a nejako nevedome ich aj vyhľadávam. Vždy je to pre mňa výzva a dobre sa mi pracuje s týmto tlakom. Totižto, existujú pozície, ktoré sa dajú obsadiť len ak preniknete do komunity ľudí, kde sa nachádza vhodný kandidát. V tomto prípade najlepšie funguje osobný network. No nie vždy to šlo ľahko. Veľakrát som dôveroval tomu, komu som nemal. Alebo som nevenoval dostatočne veľa času pochopeniu spoločnosti, či pozície. Zameriaval som sa zbytočne na hard skills, či sa mi nechcelo pozerať za horizont. Dnes kladiem dôraz k dokonalému pochopeniu pozície a kultúry spoločnosti. A tiež si dávam väčší pozor na to čo, a komu hovorím.
LinkedIn, Facebook, Twitter, či dokonce Instagram a mnohé nové online platformy denně pomáhají zaměstnavatelům, ale i uchazečům o zaměstnání. V čem vidíte největší přednosti a průniky online světa a personalistiky?
Online je v tejto dobe neodmysliteľnou súčasťou trhu práce, ako takého. Má význam tieto veci kombinovať. Mnohých ľudí však na LinkedIn nenájdete, naopak ich nájdete na Facebooku. Nehľadáte však vhodné profily samotných kandidátov, tu nachádzate tých, o ktorých už viete a potrebujete ich iba nakontaktovať. Pretože LinkedIn stále nemá každý. Twitter a Instagram sú zase miesta, kde sa dajú nájsť skôr kreatívne pozície, veľa sa tam dozviete o marketéroch, ľuďoch z PR, alebo freelanceroch. Ja sa však snažím posúvať headhunting do inej roviny, ako je úzke zameranie na sociálne médiá. Nehľadám chladne ľudí iba cez internet a sociálne siete. Naopak neustále komunikujem s ľuďmi a systematicky vytváram osobný network.
Správně rozumím, že se ptáte lidí na lidi? Dá se takhle postupovat při hledání kohokoliv? Nebo jste zažili situaci, kdy byl „lov“ mimořádně náročný?
Tak ako som už spomínal, komunita personalistov je široká. Vzájomne sa poznáme, sme v úzkom kontakte a často spolu diskutujeme. Poznáme trh, ale aj ľudí, ktorí na ňom pohybujú. Máme stále uši a oči otvorené. Keď sa pýtate na mimoriadnu poľovačku – spomínam si na takú. Jedna z najznámejších gastronomických sietí v spolupráci so silným hráčom zo sveta zábavy nás oslovila s požiadavkou na obsadenie pozície top manažéra najluxusnejšieho nočného klubu v jednej zo svetových metropol. Išlo o mimoriadne zodpovednú a vysokú pozíciu a nemusím asi vysvetľovať, že takýchto kandidátov práve na LinkedIn-e nenájdete. Nebolo to jednoduché, ale nakoniec sa však podarilo odkryť profily kandidátov, ktorí nie sú na sociálnych médiách identifikovateľní. Hľadanie prebiehalo iba v rovine osobných kontaktov a sieť odporúčaní bola ohromná. Je to úplne iný druh headhuntingu, ako ten neosobný, iba prostredníctvom webu. Táto rovina je samozrejme časovo aj finančne veľmi náročná.
Společnost PERSONALITY má ve svém portfoliu i profesionální zpracování LinkedIn profilů. Jaké nejčastější chyby nacházíte v těch, které Vám denně projdou rukama? Čemu se mají uchazeči o zaměstnání vyvarovat?
Najväčšou chybou je povrchnosť a lenivosť. Kandidáti nedostatočne vypisujú kľúčové slová a kompetencie. Je to premárnená príležitosť pre obe strany. Úprimne, niekedy tomu naozaj nerozumiem. Niekto si dá námahu a založí si konto, strávi pri jeho tvorbe množstvo času a nedotiahne detaily.
A je něco, co v dobrém profilu naopak nemůže chybět?
V LinkedIn profile nesmú chýbať základné údaje a kontaktné informácie (nikto z nás nie je tajným agentom, aby sme nemali zverejnený kontaktný mail). Ideálne je definovať lokalitu, v ktorej prácu hľadáme, ale aj pracovné zameranie a segment. Samozrejmosťou je zoznam pozícií, ktoré má uchádzač za sebou a rozpísanie pracovnej náplne. Ideálne je pozície nazývať tak, ako sú známe na trhu, nie ako ju definovala naša pôvodná pracovná zmluva. Výhodou je aj popis spoločností, prípadných posunov, KPIs, ale aj silných stránok kandidáta.
A co nekonečné debaty o tom, zda zveřejnit větu: „Jsem otevřený novým výzvám?“
Určite odporúčam ľuďom, ktorí si prácu aktívne hľadajú a môžu túto informáciu zverejniť, aby ju uviedli.
Čemu se věnujete, pokud právě nelovíte hlavy?
24 hodín môjho života je práca a 24 hodín je súkromie. Nerozlišujem to, pravdupovediac. Z toho asi vyplýva, že ma moja práca mimoriadne napĺňa, celý môj život je o ľuďoch. Ja napríklad nerobím pohovory, môžeme to nazvať, že sa stretávam s úžasnými a naozaj zaujímavými ľuďmi na káve. Sú to ľudia šikovní a veľmi motivujúci, sami Vám dávajú osobné výzvy, už len v príprave, ktorá týmto stretnutiam predchádza. Ale, keď chcem naozaj vypnúť idem s priateľmi na pohár vína a zase sa oblúkom vraciam k práci, pretože som opäť s ľuďmi.
Svou psychologickou praxi využíváte i jako dobrovolník, pracujete s dětmi, které jsou týrané, zneužívané nebo mají problémové chování. Myslíte, že dobrovolnická činnost je něco, čemu potencionální zaměstnavatelé přikládají u svých budoucích kandidátů zaměstnání význam?
V určitých spoločnostiach je to mimoriadne dôležitá súčasť profesionálnej charakteristiky. V prvom rade tomu však ja osobne prikladám veľký zmysel, je to pre mňa veľmi zásadné. Na túto otázku sa často pýtam, pretože to o človeku veľa vypovedá. Predstavte si človeka, ktorý venuje kus svojho času napríklad príprave letného tábora pre deti. Nikto mu tento čas nezaplatí, často do toho dokonca investuje svoje prostriedky a energiu. Opäť sa však vraciam k mojej práci, v PERSONALITY nehľadáme stroje, ale človečinu.
Autor článku: Dominika Šulková
Autor titulnej fotografie: Otto Vollmann
Spojte sa s Mariánom na Linkedin
alebo mu napíšte email
